DAR NÍLU

Podľa slov otca dejepisu Herodota bola egyptská civilizácia darom Nílu, ktorý bol vlastne hlavnou dopravnou tepnou i 3500 km dlhou riečnou oázou, poskytujúcou obživu a semeno pre vznik buniek Egyptského štátu. Každoročne v júni nastal čas záplav, čiže prirodzeného hnojenia. Nílske bahno vytvorilo černozem asi v 20 km páse s Nílom uprostred, čo umožnilo pestovanie obilnín, cukrovej trstiny, bavlny, zeleniny, ďalej vznik olivových a ovocných plantáží v Delte. V staroveku rástli na brehoch papyrusové kry, ďatlové palmy.