PROCES ZJEDNOCOVANIA

Tretím faktorom a hýbateľom tohto procesu boli vpády a nájazdy Nomádskych kmeňov, ktoré podnietili okolo r. 3500 rozšírenie jednotnej kultúry, vznik vzájomne kooperujúcich mestských štátov, potom menších župných panstiev, na vrchole ktorých stál župný gróf. Niektorým grófom sa podarilo zjednotií viac žúp do dvoch centier : do Dolného Egypta (okolo delty Níla) a Horného Egypta (až k dnešnému Asuánu). Takto tvrdí staršia teória. Mýtická tradícia redukovala zložitý historický proces, najmä glorifikáciou panovníka-zjednotiteľa alebo vytvorením mýtusu o vytvorení centralistického štátu. Skutočným otcom ríše faraónov bol však Níl, ktorý si svojimi vynikajúcimi životnými podmienkami vynútil zjednotenie. K tomu prišlo okolo konca štvrtého tisícročia, pridržiavajúc sa staršej teórie, panovníkom Meni (Naarmer, Menes), ktorý založil tzv. Cinevské kráľovstvo a už u neho sa prejavili prvé prejavy ponímania panovníckej moci ako despotickej centralizácie. Meni bol jedným z panovníkov prvej alebo druhej dynastie, ktoré v období 3500-2700 dopomohli ku konsolidácii Egypta.