Egypt

Rok 1798 je rokom expedície do Egypta. Bádatelia, ktorí sa zúčastnili na tejto ceste, objavili bájnu krajinu, posiatu chrámami, stélami a inými stavbami. Kreslili, odkresľovali, zozbierali významnú dokumentáciu, ktorá bola neskôr publikovaná v monumentálnom diele Description de l'Egypte. To vyšlo v rokoch 1809 až 1816 a materiály o Egypte sa tak dostali do rúk ľudí, ktorí sa snažili rozlúštiť záhady faraónskej civilizácie. Až dovtedy sa museli uspokojiť so svedectvami starých autorov, napríklad Hekatea z Milétu (navštívil Egypt okolo r. 510 pred n. I. a zaujímal sa najmä o fenomén rozvodnenia Nílu), ďalej Platóna, Plutarcha, Diodora Sicílskeho, Strabóna, Plínia Staršieho, Klementa z Alexandrie a niekoľkých iných. Osobitne treba spomenúť Herodota z Halikarnasu (484 – 430 pred n. I.), ktorý napísal akúsi novinársku správu zo svojej cesty krátko po r. 450 pred n. I. Dostal sa pravdepodobne ďaleko na juh, možno až k prvým kataraktom, a pobudol v tom kraji asi tri mesiace. Tento grécky cestovateľ nám zanechal zaujímavé správy o kráľoch, ktorí vládli Egyptu od Psamteka I. (664 - 610 pred n. I.). Žiaľ, jeho dielo obsahuje aj mnoho výmyslov a zlomyseľných historiek. Vôbec totiž nerozpoznal veľkolepého ducha Starej ríše a šíril kadejaké klebety, čím spochybnil aj svoje kritické kvality.
Z množstva prameňov sa teda historik môže oprieť len o málo dôveryhodných správ. Všeobecne sa Gréci Egypta obávali, obdivovali ho aj hanobili, ale nerozumeli mu. Našťastie výnimky potvrdzujú pravidlo. Napríklad Plutarchos, ktorý bol istotne zasvätený do egyptských záhad, nám zanechal veľmi cenné informácie v rozprave 0 Esete a Usirovi. Žiaľ, zaobera-
jú sa len náboženstvom. Medzi objavmi expedície do Egypta by malo patriť mimoriadne miesto Rosettskej doske. Na tomto kameni, nájdenom v meste Rosetta, bol vyrytý „trojjazyčný" nápis. Vlastne bol zostavený z troch typov písma: gréckeho, demotického (t. j. Neskoro- egyptská kurzíva používaná hlavne v úradných dokumentoch) a z hieroglyfického písma. Pred mladým francúzskym vedcom Jeanom Francoisom Champollionom, narodeným r. 1790, sa rozjasnilo nebo, keď po niekoľkých rokoch snaženia konečne rozlúštil hieroglyfy. Dozvedel sa všetko, čo sa dalo zistiť o Egypte, dokázal dešifrovať niekoľko prastarých jazykov, vrátane gréckeho a koptského. Použitie trojjazyčného nápisu mu umožnilo uskutočniť sen: porozumieť jazyku Staroegypťanov. Matematik Fournier prirovnal Champolliona k bujnému žrebcovi, ktorý potrebuje trojité porcie. Skutočne, tento geniálny dešifrovateľ napísal gramatiku a slovník, cestoval po Egypte, vypracoval prekvapujúce štúdie pamiatok. Zomrel na vyčerpanie ako 42-ročný (r. 1832). Egyptológia však už bola na svete. Vďaka Champollionovým objavom bolo konečne možné čítať hieroglyfy a študovať egyptské dejiny priamo z dobových dokumentov.
Teraz si ešte musíme povedať niekoľko slov o hlavnej osobnosti - Manehtovi, egyptskom kňazovi z 3. storočia pred n. I. Narodil sa v Sebennyte, v delte Nílu (dnešný Samannúd). Napísal po grécky dejiny Egypta pre kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. Manehto, o ktorom predpokladáme, že žil v Mendese a v Heliopole, skúmal náboženstvo, obrady a sviatky, skôr než vydal svoje majstrovské dielo Aegyptiaca (Egyptské starožitnosti) obsahujúce zoznam egyptských kráľov zaradených do dynastií. Nanešťastie, toto ťažiskové dielo sa stratilo. Dnes z neho existujú len fragmenty vďaka ďalším autorom, ktorí ho citovali. Boli to napríklad: židovský autor Josephus Flavius (1. stor. n. I.), kresťanskí spisovatelia Julius Africanus (okolo r. 200 n. I.), Eusébios (okolo r. 320) a Georges le Syncelle (r. 800). Tieto dejiny Egypta boli už na takej úrovni, že si zaslúžia byť citované, aj keď Manehtovo dielo nemôžeme hodnotiť, keďže ho poznáme len nepriamo a z fragmentov. Isté je, že Manehto zanechal egyptológom všeobecný rámec na historický výskum, presnejšie povedané, ide o tridsať dynastií od prvého faraóna Meniho (gr. Menes), po Nechethorhebeta (Nektaneba II.). Manehto upresnil obdobia ich vlády a načrtol príbehy týkajúce sa života menovaných vládcov. Je však možné, že niektoré údaje nepochádzajú od neho, napríklad detailné chronologické údaje boli a stále sú predmetom kritiky zo strany egyptológov. Okrem toho, mnohé mená kráľov v Manehtovom podaní boli značne zdeformované v porovnaní s tými, ktoré čítame na egyptských pamiatkach, preto ich porovnávanie je niekedy veľmi náročné. Aké sú to dokumenty, ktoré sa už nevyužívali od 4. storočia n. I.? Ide o nápisy na stenách chrámov a hrobiek, na rôznych predmetoch alebo papyrusoch. Takýchto nápisov jestvuje obrovské množstvo, ale len málo z nich má skutočnú „historickú" hodnotu v dnešnom zmysle slova. Ako konkrétny príklad možno uviesť „ideálne životopisy" vysokých štátnych úradníkov, ktoré nezachytili individuálne kariéry osôb, ale vykresľovali skôr ideál verejného činiteľa zodpovedajúci kritériám egyptskej morálky.