Egypt
Chýbajú nám súvislé historické príbehy a rozsiahlejšie kroniky. Základný materiál tvoria mená kráľov, dátumy, neúplne naznačené udalosti a to, čo so značnou dávkou rizika nazývame „archeologické samozrejmosti". Treba priznať, že o niektorých obdobiach egyptskej histórie dokumenty temer ani neexistujú. Špecialisti sa snažia svojou trpezlivou drobnou prácou vytvoriť obraz obdobia, ktoré študujú, aj napriek tomu, že viaceré ukazovatele podliehajú v mnohých prípadoch ich subjektívnemu hodnoteniu. Navyše, mnohé prekvapenia nám pripravili samotní Egypťania zákonmi týkajúcimi sa ich systému kráľovstva. V podstate jednoduchý jav spoluvládnutia pomýlil viacerých historikov. 0 čo ide? Mnohí faraóni - a my si kladieme otázku, či to nebolo všeobecné pravidlo - si ešte za svojho života priberali na trón následníka, aby ho zaučili do záležitostí riadenia štátu. Znamená to, že v určitom čase sa dve vlády prekrývajú, alebo sú paralelné. Preto v prípade, že dokumentácia nám to dostatočne neukazuje, existuje veľké riziko, že sa dopúšťame vážnych chronologických omylov. Egypťania zostavovali zoznamy kráľov. Existovalo teda vedomie následnosti dynastií. Palermská doska je hlavnou časťou dokumentu, ktorý bol rozlámaný na viac kusov. Niektoré sa stratili. Ide o zoznam najstarších faraónov od prvého - Meniho,
po Niuserreho (5. dynastia). Dôležité je upozorniť na isté správy, ktoré upútali pozornosť samotných Egypťanov. Postupne v každom období vlády pisári zaznamenávali meno faraóna, dátum jeho smrti a korunovácie jeho následníka, náboženské sviatky, stavby chrámov a palácov, zhotovovanie sôch, ale aj akú výšku dosiahla hladina Nílu, námorné cesty, obchodné a vojenské výpravy, astronomické pozorovania. Potom sa treba preniesť až do obdobia Novej ríše (16. až 11. storočie pred n. I.), keď boli zaznamenané ďalšie zoznamy kráľov. Kráľovský kánon z Turína je papyrus napísaný hieratickým písmom1 na papyruse z čias vládnutia Ramesseho II. Tak ako Palermská doska označuje Meniho za prvého faraóna v histórii, ktorý sa na trón dostal po dlhom rade bohov a polobohov, ktorých vláda trvala mimoriadne dlho, Abydská doska, to je nápis na stene chrámu v rovnomennom meste (po egyptsky Abdžu). Vidno na nej faraóna Setchiho I. (1304 – 1290 pred n. I.) v sprievode svojho najstaršieho syna, budúceho Ramesseho II., pri obetovaní darov sedemdesiatim kráľom, ktorých považuje za svojich predkov. Symbolizujú ich oválne kartuše, ktoré majú vnútri vpísané mená faraónov. Sakkarská doska objavená v hrobke istého hodnostára z Menneferu zaznamenala mená päťdesiatich predkov uznávaných kráľom Ramessem II. Asi štyridsať ich však zostáva nečitateľných. A napokon Karnacká doska datuje vládu Thutmoseho III. (1490 - 1436 pred n. I.). Nachádza sa na stenách najväčšieho egyptského chrámu. Udáva mená neznámych vladárov, ktoré sa v iných zoznamoch nevyskytujú, čím rúca chronologický poriadok. Tieto zoznamy síce na jednej strane poskytujú cenné orientačné body, ale súčasne nastoľujú mnohé otázky. Neoddeľujú posvätné od svetského, keďže prví králi boli božstvami. Držia sa akejsi pravovernosti, lebo nespomínajú ani Hyksósov, ktorí Egypt obsadili a ovládli ho, ba ani Amenhotepa IV. (Achnatona), považovaného za „kacíra". Výber mien faraónov sa niekedy zdá nevysvetliteľný. Prečo napríklad istý zoznam vypustil prvých piatich kráľov 1. dynastie a prečo sa iný rozrástol pri 7. dynastii, ktorá z dnešného pohľadu takmer neexistovala? Je možné, že jestvovali aj iné, porovnateľné súbory, ktoré ešte neboli objavené? Faraón, ktorý dal vyryť do kameňa takéto zoznamy kráľov, si želal vzdať úctu svojim predkom bez ohľadu na historickú pravdu a dokumentárnu úplnosť.
Ťažkosti s presnosťou chronologických údajov majú svoju príčinu, a preto v tejto knihe budeme nútení uvádzať zväčša približné dátumy. Každé obdobie panovania tvorí akoby istú nezávislú dobu začínajúcu sa prvým rokom vlády daného faraóna. Neexistuje teda kontinuálna chronológia porovnateľná so systémami typu „letopočet pred narodením Krista a po narodení Krista" alebo moslimského datovania. Uvádzať budeme: „v7. roku vlády Ramesseho II." alebo „v 28. roku vlády Pepiho I.". Spôsob datovania typu „r. 1900 za vlády panovníka XY" sme nepoužili. S každým novým faraónom sa svet začína od nuly. Žiaľ, nepoznáme presný čas trvania vlády všetkých panovníkov a navyše, fenomén spoluvládnutia ešte zväčšuje nepresnosti. V prípade nášho egyptského hlavolamu pre každého historika prahnúceho po presných údajoch sú oporné body ozajstnými oázami. Poskytuje ich napríklad kalendár. Astrológia zohrávala v Egypte, v krajine, kde jasnosť oblohy a čistota vzduchu umožňovali presné pozorovania od tých najstarších čias, vždy významnú úlohu. Kňazi špecializujúci sa na štúdium hviezd vypracovali kalendár často považovaný za najinteligentnejší v dejinách ľudstva. Jeho základné znaky sú tieto: rok skladajúci sa z tristo šesťdesiatich dní, rozdelených do dvanástich mesiacov po tridsiatich dňoch, a z troch ročných období (záplavy, zima, leto). K tomuto solárnemu roku sa pripája päť dni', ktoré Gréci nazývali „epagomenálne" (nadročné). Astronomický rok trval 365 dní a približne jednu štvrtinu dňa, preto sa odchýlka stále zväčšovala. Každých tisícštyristošesť desiat rokov sa prvý deň egyptského 365-dňového hospodárskeho roka zhodoval s astronomickým rokom. Egypťania si to uvedomovali a aby vysvetlili túto výnimočnú udalosť, dali do súvislosti tri javy: ranný východ hviezdy Sírius, prvý deň záplav a nový rok. My však vieme, že východ Síria a prvý deň hospodárskeho roka sa zhodovali v r. 139 n. I. Množstvá výpočtov, nájdených v egyptských dokumentoch, umožnili zostaviť pomerne presnú chronologickú osnovu orientačných bodov, týkajúcu sa obdobia pred Strednou ríšou. Najvzdialenejší bod sa týka vlády Senusreta III. (po grécky Sestrosis, u niektorých autorov Senvosret). Vieme, že siedmy rok vlády tohto faraóna zodpovedá roku 1871 pred n. I.. Pokiaľ ide o predchádzajúce obdobie, máme k dispozícii len hypotézy a teoretické argumenty. Znamená to, že pri datovaní 1. dynastie ešte stále váhame medzi rokom 3200 a rokom 2850 pred n. I. Dejiny civilizácie rozdelili egyptológovia na veľké epochy. Táto periodizácia zahŕňa tri „ríše" - sú to silné obdobia stability a moci Egypta, rámcované obdobiami považovanými za prechodné. Historický osud starovekého Egypta sa otvára čenejským obdobím zahŕňajúcim prvé dve dynastie (2950 – 2640 pred n. I.) a nazýva sa tak, pretože centrum krajiny v tomto období bolo v meste Tinis (po egyptsky Čenej). Po ňom nasledovala Stará ríša (3. až 6. dynastia, 2640 - 2160 pred n. I.), nepochybne najveľkolepejšia a najzvláštnejšia epocha egyptského príbehu, ktorú charakterizuje budovanie veľkých pyramíd a jednej z najdokonalejších spoločností v dejinách ľudstva. Tento zlatý vek vystriedali časy temna označované ako prvé prechodné obdobie (koniec 6. dynastie až začiatok 11. dynastie, 2160 - 2134 pred n. I.). Civilizácia faraónov zrodená z vlastného popola dospela do obdobia svojho vrcholu v období Strednej ríše(11. a 12. dynastia, 2134- 1785 pred n. I.), keď umenie a písomníctvo dosiahli najvyšší stupeň vycibrenosti. Druhé prechodné obdobie' ďalším tragickým obdobím (13. až 17. dynastia, 1785 - 1551 pred n. I.) poznačeným inváziou. Po období oslobodzovacej vojny nastal v Egypte nový rozmach v Novej ríši (18. až 20. dynastia, 1552 - 1070 pred n. I.), keď krajina faraónov potvrdila svoju vojenskú a dobyvateľskú moc a tešila sa zo zázračného prepychu, stavala obdivuhodné chrámy, z ktorých najznámejšie sú v Karnaku a v Luxore. A 21. dynastia otvára obdobie Neskorej doby (z ktorej sa vyčleňuje tretie prechodné obdobie) od r. 1070 do r. 343 pred n. I., keď posledného faraóna poslednej - tridsiatej dynastie zbavila trónu druhá invázia Peržanov, ktorí obsadili Egypt až do r. 332. Víťazstvo Alexandra Veľkého umožnilo Macedóncom a neskôr Ptolemaiovcom vládnuť nad krajinou až do r. 30 pred n. I., keď ju dobyli Rimania.
po Niuserreho (5. dynastia). Dôležité je upozorniť na isté správy, ktoré upútali pozornosť samotných Egypťanov. Postupne v každom období vlády pisári zaznamenávali meno faraóna, dátum jeho smrti a korunovácie jeho následníka, náboženské sviatky, stavby chrámov a palácov, zhotovovanie sôch, ale aj akú výšku dosiahla hladina Nílu, námorné cesty, obchodné a vojenské výpravy, astronomické pozorovania. Potom sa treba preniesť až do obdobia Novej ríše (16. až 11. storočie pred n. I.), keď boli zaznamenané ďalšie zoznamy kráľov. Kráľovský kánon z Turína je papyrus napísaný hieratickým písmom1 na papyruse z čias vládnutia Ramesseho II. Tak ako Palermská doska označuje Meniho za prvého faraóna v histórii, ktorý sa na trón dostal po dlhom rade bohov a polobohov, ktorých vláda trvala mimoriadne dlho, Abydská doska, to je nápis na stene chrámu v rovnomennom meste (po egyptsky Abdžu). Vidno na nej faraóna Setchiho I. (1304 – 1290 pred n. I.) v sprievode svojho najstaršieho syna, budúceho Ramesseho II., pri obetovaní darov sedemdesiatim kráľom, ktorých považuje za svojich predkov. Symbolizujú ich oválne kartuše, ktoré majú vnútri vpísané mená faraónov. Sakkarská doska objavená v hrobke istého hodnostára z Menneferu zaznamenala mená päťdesiatich predkov uznávaných kráľom Ramessem II. Asi štyridsať ich však zostáva nečitateľných. A napokon Karnacká doska datuje vládu Thutmoseho III. (1490 - 1436 pred n. I.). Nachádza sa na stenách najväčšieho egyptského chrámu. Udáva mená neznámych vladárov, ktoré sa v iných zoznamoch nevyskytujú, čím rúca chronologický poriadok. Tieto zoznamy síce na jednej strane poskytujú cenné orientačné body, ale súčasne nastoľujú mnohé otázky. Neoddeľujú posvätné od svetského, keďže prví králi boli božstvami. Držia sa akejsi pravovernosti, lebo nespomínajú ani Hyksósov, ktorí Egypt obsadili a ovládli ho, ba ani Amenhotepa IV. (Achnatona), považovaného za „kacíra". Výber mien faraónov sa niekedy zdá nevysvetliteľný. Prečo napríklad istý zoznam vypustil prvých piatich kráľov 1. dynastie a prečo sa iný rozrástol pri 7. dynastii, ktorá z dnešného pohľadu takmer neexistovala? Je možné, že jestvovali aj iné, porovnateľné súbory, ktoré ešte neboli objavené? Faraón, ktorý dal vyryť do kameňa takéto zoznamy kráľov, si želal vzdať úctu svojim predkom bez ohľadu na historickú pravdu a dokumentárnu úplnosť.
Ťažkosti s presnosťou chronologických údajov majú svoju príčinu, a preto v tejto knihe budeme nútení uvádzať zväčša približné dátumy. Každé obdobie panovania tvorí akoby istú nezávislú dobu začínajúcu sa prvým rokom vlády daného faraóna. Neexistuje teda kontinuálna chronológia porovnateľná so systémami typu „letopočet pred narodením Krista a po narodení Krista" alebo moslimského datovania. Uvádzať budeme: „v7. roku vlády Ramesseho II." alebo „v 28. roku vlády Pepiho I.". Spôsob datovania typu „r. 1900 za vlády panovníka XY" sme nepoužili. S každým novým faraónom sa svet začína od nuly. Žiaľ, nepoznáme presný čas trvania vlády všetkých panovníkov a navyše, fenomén spoluvládnutia ešte zväčšuje nepresnosti. V prípade nášho egyptského hlavolamu pre každého historika prahnúceho po presných údajoch sú oporné body ozajstnými oázami. Poskytuje ich napríklad kalendár. Astrológia zohrávala v Egypte, v krajine, kde jasnosť oblohy a čistota vzduchu umožňovali presné pozorovania od tých najstarších čias, vždy významnú úlohu. Kňazi špecializujúci sa na štúdium hviezd vypracovali kalendár často považovaný za najinteligentnejší v dejinách ľudstva. Jeho základné znaky sú tieto: rok skladajúci sa z tristo šesťdesiatich dní, rozdelených do dvanástich mesiacov po tridsiatich dňoch, a z troch ročných období (záplavy, zima, leto). K tomuto solárnemu roku sa pripája päť dni', ktoré Gréci nazývali „epagomenálne" (nadročné). Astronomický rok trval 365 dní a približne jednu štvrtinu dňa, preto sa odchýlka stále zväčšovala. Každých tisícštyristošesť desiat rokov sa prvý deň egyptského 365-dňového hospodárskeho roka zhodoval s astronomickým rokom. Egypťania si to uvedomovali a aby vysvetlili túto výnimočnú udalosť, dali do súvislosti tri javy: ranný východ hviezdy Sírius, prvý deň záplav a nový rok. My však vieme, že východ Síria a prvý deň hospodárskeho roka sa zhodovali v r. 139 n. I. Množstvá výpočtov, nájdených v egyptských dokumentoch, umožnili zostaviť pomerne presnú chronologickú osnovu orientačných bodov, týkajúcu sa obdobia pred Strednou ríšou. Najvzdialenejší bod sa týka vlády Senusreta III. (po grécky Sestrosis, u niektorých autorov Senvosret). Vieme, že siedmy rok vlády tohto faraóna zodpovedá roku 1871 pred n. I.. Pokiaľ ide o predchádzajúce obdobie, máme k dispozícii len hypotézy a teoretické argumenty. Znamená to, že pri datovaní 1. dynastie ešte stále váhame medzi rokom 3200 a rokom 2850 pred n. I. Dejiny civilizácie rozdelili egyptológovia na veľké epochy. Táto periodizácia zahŕňa tri „ríše" - sú to silné obdobia stability a moci Egypta, rámcované obdobiami považovanými za prechodné. Historický osud starovekého Egypta sa otvára čenejským obdobím zahŕňajúcim prvé dve dynastie (2950 – 2640 pred n. I.) a nazýva sa tak, pretože centrum krajiny v tomto období bolo v meste Tinis (po egyptsky Čenej). Po ňom nasledovala Stará ríša (3. až 6. dynastia, 2640 - 2160 pred n. I.), nepochybne najveľkolepejšia a najzvláštnejšia epocha egyptského príbehu, ktorú charakterizuje budovanie veľkých pyramíd a jednej z najdokonalejších spoločností v dejinách ľudstva. Tento zlatý vek vystriedali časy temna označované ako prvé prechodné obdobie (koniec 6. dynastie až začiatok 11. dynastie, 2160 - 2134 pred n. I.). Civilizácia faraónov zrodená z vlastného popola dospela do obdobia svojho vrcholu v období Strednej ríše(11. a 12. dynastia, 2134- 1785 pred n. I.), keď umenie a písomníctvo dosiahli najvyšší stupeň vycibrenosti. Druhé prechodné obdobie' ďalším tragickým obdobím (13. až 17. dynastia, 1785 - 1551 pred n. I.) poznačeným inváziou. Po období oslobodzovacej vojny nastal v Egypte nový rozmach v Novej ríši (18. až 20. dynastia, 1552 - 1070 pred n. I.), keď krajina faraónov potvrdila svoju vojenskú a dobyvateľskú moc a tešila sa zo zázračného prepychu, stavala obdivuhodné chrámy, z ktorých najznámejšie sú v Karnaku a v Luxore. A 21. dynastia otvára obdobie Neskorej doby (z ktorej sa vyčleňuje tretie prechodné obdobie) od r. 1070 do r. 343 pred n. I., keď posledného faraóna poslednej - tridsiatej dynastie zbavila trónu druhá invázia Peržanov, ktorí obsadili Egypt až do r. 332. Víťazstvo Alexandra Veľkého umožnilo Macedóncom a neskôr Ptolemaiovcom vládnuť nad krajinou až do r. 30 pred n. I., keď ju dobyli Rimania.
Labels: Egypt
posted by jara at 6:10 AM
<< Home