Odrazu sa objaví kráľ. Pôsobivá, majestátna osobnosť, s bielou korunou Horného Egypta na hlave. To už nie je náčelník kmeňa, ale skutočný vládca. Koruna je toho neklamným dôkazom. Jeho meno však zostáva záhadou: je napísané hieroglyfom v podobe škorpióna, ktorého čítanie nie je dokázané. A tak ho zjednodušene nazývame kráľ Škorpión. Pripisuje sa mu viacero predmetov, napríklad nádoba z Tury a obetné dary nájdené v chráme v Hierakonpole (v jazyku starovekých Egypťanov Nechen). Základným dokumentom je však obdivuhodný fragment hlavy ceremoniálneho kyja pochádzajúci tiež zo sídla pri Hierakonpole. Dnes sa nachádza v Ashmolean Museum v Oxforde. Je z vápenca a reliéfy na ňom zobrazujú niekoľko scén zachytávajúcich objavenie faraóna v dejinách. Výjavy sú rozdelené do troch registrov, čo je typickým znakom starovekého egyptského umenia. V najvyššom registri vidno štandardy krajov, ako aj mŕtve vtáky – pravdepodobne cíbiky - a luky visiace na štítoch so symbolmi krajov. V alegorickom sprievode krajov spoznávame symbol boha Sutecha (kompozitné zviera) a boha Mina podivného tvaru, o ktorom sa nazdávame, že ide o meteorit. Tento „kreslený seriál", ako by sme ho mohli nazvať, má svoj presný význam: kráľ Škorpión vyhlásil svoju moc nad krajmi Horného Egypta. Na čele vojska porazil populáciu symbolicky znázornenú vtákmi cíbikmi a šípmi, nepochybne obyvateľov delty Nílu a kočovníkov žijúcich na hraniciach Egypta a v oázach. Tak pred nami ožíva veľké víťazstvo Juhu nad Severom. Tu je začiatok vládcu národného významu, ktorý je napriek všetkému iba pánom Horného Egypta. Treba poznamenať, že kráľ Škorpión sa v tejto scéne nedal zobraziť ako dobyvateľ. Stretávame sa s ním až v druhom registri, v kontexte mieru a budovania. Na hlave má bielu korunu, je odetý v slávnostnom rúchu so zvieracím chvostom pripevneným k opasku, padajúcim dozadu. Oboma rukami drží motyku a kope ňou kanál. Oproti nemu, povyše jeho tváre, je sedemcípa hviezda a škorpión. Vývesný znak predchádza samotného kráľa iste preto, aby oznámil krajine ním započaté dielo. Jeden kňaz odnáša v koši zem, ktorú faraón vykopal. Ústrednou postavou výjavu je postava kráľa, obrovská v porovnaní s jeho služobníctvom. Malé postavy služobníkov a obrovská postava vládcu, to je tiež konštantný znak umeleckého výrazu Egypťanov. Nie je v tom nijaká megalománia, iba snaha vyjadriť rozdiel medzi zobrazovanými bytosťami: medzi kráľom-bohom na jednej strane a ľudskými bytosťami na druhej strane. To isté pravidlo a obdobná myšlienka sa môže vzťahovať na správcov veľkých majetkov: šľachtic, ktorý sedí nad tromi registrami znázorňujúcimi rôznych remeselníkov v jeho krajine, pozoruje ľudí, za ktorých je zodpovedný a ochraňuje ich zo svojej výšky. Jeho postava a veľkosť sa zväčšujú s jeho schopnosťou riadiť iných a dohliadať na tých, ktorých zamestnáva. To isté platí pre faraónov. Kráľ Škorpión sa pred nami objavuje v rituálnom obrade, v obrade vzniku. 0 3500 rokov neskôr, v sieňach ptolemaiovských chrámov, ako je Esna alebo Kóm Ombo (po egyptsky Nubet), uvidíme takých rímskych panovníkov, ako boli Severus, Caracala a Decius, oblečených ako egyptskí faraóni, pri výkope základov a vytyčovaní bodov na výpočet orientácie budúceho chrámu. Práca kráľa Škorpióna evokuje súčasne výstavbu zavodňovacích kanálov, základného ekonomického činu, ako aj posvätnosť vlastníctva zeme. Isté je, že kultovými stánkami v jeho dobe boli iba kaplnky postavené z ľahkých materiálov, chránené ohradou. V ničom sa nepodobali na obrovské grécke či rímske chrámy. Gestá kráľov sú však totožné. Na jednej doske z archaického obdobia vidíme hradby mesta a nad nimi symbolické postavy leva, sokolov a škorpióna, ktorí držia motyku. Interpretácia je neľahká. Ide o viaceré podoby egyptského kráľa? Alebo je to zobrazenie viacerých náčelníkov, ktorí vytvorili koalíciu, a kráľ Škorpión bol jej súčasťou? Dlho sa myslelo, že táto scéna zobrazuje rozbitie osady.