nesmierne bohatstvo, aké v Novej ríši získali Amonovi kňazi. Boh umožňuje kráľovi poraziť jeho nepriateľov, a faraón mu zato skrášľuje nespočetné chrámy. Je zaujímavé, že v jednej zdvorilostnej formulke s magickým významom nasledoval za menami faraónov výraz „život, zdravie, sila". Z textov vieme, že dvorania nenazývali kráľa menom, ale oslovovali ho „Jeho Veličenstvo", „boh", „Hor". Diodór Sicílsky (I, 70 - 71) o faraónoch píše: „Králi vôbec nemohli konať podľa svojho želania. Všetko sa riadilo zákonmi, a to nielen ich verejný život, ale aj súkromný, každodenný. Neslúžili im kúpení sluhovia či otroci, ale starostlivo vychovávaní synovia veľkňazov, ktorí mali vyše dvadsať rokov. V každú dennú či nočnú hodinu, keď mal kráľ plniť nejakú povinnosť, ktorú ukladali zákony, ktoré nemohol svojvoľne obísť." Každodenný život kráľa Egypta musel skutočne byť únavný a nemal nič spoločné so záhaľčivým životom orientálneho mocnára oddávajúceho sa radovánkam. Prebudenie faraóna Egypťania prirovnávali k božiemu úsvitu; slnko a panovníka vítali tóny obradného spevu: „Prebuď sa v mieri, nech sa kráľ zobudí v mieri, nech je tvoje prebudenie pokojné." Obliekanie faraóna bol tiež rituál. Najdôležitejšie bolo nasadenie obidvoch korún, náhrdelníkov a falošnej brady - zázračných síl, ktoré mohli vziať do rúk len kňazi, ktorých úlohu považovali za prvoradú. Parochniari, hlavní korunovači alebo obúvači sandálov si uvedomovali, že oni, ktorí sú najbližšie k osobe kráľa, plnia posvätnú funkciu. Faraón, ako boh Hor, vo svojom príbytku každodenne prerokúval so svojím prvým radcom - vezírom kráľovské záležitosti. Musel udeliť množstvo audiencií, prijať žiadosti významných ľudí, ktorí sa neskláňali pred ním, ale pred božským princípom, ktorý stelesňoval. Vyžaroval takú silu, že podaktorí v jeho prítomnosti strácali vedomie. Starostlivo sa vyhýbali dotknúť sa ho zo strachu, že ich zasiahne sila, ktorú vyžaruje. Ako vidno, každodenný život a posvätnosť sú vo faraónskom „remesle" nerozlučne pospletané. Z nádherných palácov, kde žili faraóni, nezostalo vlastne nič. Egyptskí stavitelia ich nestavali na večnosť ako chrámy či hrobky. A predsa paláce sa prirovnávali k nebu či k obzoru, k miestu, kde kráľ vstával a líhal si ako hviezda pohybujúca sa po kozmickej dráhe, plávajúca vesmírom, ktorého brány jej otváral boh Re.1
Dôležité je upozorniť, aké hlboké zväzky spájali členov kráľovskej rodiny, teda aspoň jej najbližších členov. Už sme sa zmienili o rešpekte syna voči otcovi, treba však dodať, že láska spájala nielen kráľa a kráľovnú, ale aj panovníkov a ich deti. Takýto postoj bol velebený v tzv. „amarnskom" období, keď sa Achnaton a Nefertiti neobávali dať sa zvečniť v rodinnom kruhu so svojimi deťmi. Od čias Starej ríše vyžaruje zo sôch slávnych párov nežnosť, niet tam strojenosti, ba priamo z nich cítiť ľudskú srdečnosť. Kráľovná je skvelá manželka, žena a pani domu v plnom zmysle tohto egyptského výrazu, ktorý sme si zachovali. Vieme, že právne a sociálne postavenie ženy v starovekom Egypte dosiahlo taký stupeň nezávislosti, aký nemá ani v dnešných civilizáciách. Vo svojom diele Kráľovstvo a bohovia poukázal Frankfort na to, že egyptský kráľ bol predovšetkým zárukou harmónie medzi ľuďmi a nadprirodzenými silami a život bol chápaný ako súkno utkané zo vzťahov medzi nebom a zemou. Ak niet kráľa, harmónia zanikne a ľudská existencia tápa v chaose. Až do posledného dychu veril faraónsky Egypt tejto myšlienke a žil podľa tohto zákona. Faraón bol hybnou pákou spoločnosti, ktorá nebola ničím iným len viac či menej dokonalým odrazom božskej spoločnosti. Egypťania si nikdy nemysleli, že faraón je obyčajný politický vodca, smrteľník s obmedzenými túžbami, ktorý sa zaoberá osobnými ambíciami. Kráľ v sebe spájal božstvo a ľudskú bytosť, vytvárajúc tak výnimočnú, s nikým neporovnateľnú osobnosť, vrchol civilizácie, ktorá trvala niekoľko tisícročí a ktorej veľkoleposť postup-
1 Symbolické formulácie, ktoré sa nachádzajú v egyptských textoch, tak vyjadrujú konkrétne pojmy: nebeské brány zodpovedajú napríklad bránam naosu, malého pamätníka nachádzajúceho sa v najtajnejšej časti chrámov. Preto kráľ každé ráno otváral tieto brány, aby zobudil boha.

ne objavujeme. Faraóni boli vždy výnimoční ľudia a politický a spoločenský model, ktorý formovali, bol tiež výnimočný. Poďme sa teda s faraónmi zoznámiť.