Egypt velkých faraónů

Egyptské hospodárstvo je založené na náboženstve. Zmeny držiteľov majetkov v skutočnosti zabezpečuje chrám. Všetko sa začína obetovaním darov bohom, bez ktorého by krajina upadla do anarchie a biedy. Až keď sú uspokojení bohovia, možno pristúpiť k uspokojeniu potrieb ľudí a vhodne rozdeliť bohatstvo. Na zber úrody úzkostlivo dozerajú zapisovatelia. Časť úrody obilia putuje do sídelného mesta, kde sa uskladňuje pre prípad hladomoru. Strážené sú aj polia. Černozem je štedrá, darí sa rôznym druhom obilia, mnohým druhom zeleniny, ako šošovici, hrachu, póru, cibuli a tiež ovociu - datliam, figám, hroznu. Na sladenie sa používa včelí med. Dobytok nechýba. Dvory sú plné husí a kačíc. Egyptský roľník má rád svoju pôdu. Nežije sa mu !'ľahko, lebo práca je dosť namáhavá. Obdobie záplav mu však poskytuje príležitosť na dlhší oddych. Keď vody Nílu zaplavia krajinu, trávi čas doma. Jeho blahobyt, ako aj blahobyt všetkých jeho krajanov závisí od blahodarného rozvodnenia Nílu a jeho rozumného využitia. Meni pokračuje v diele započatom kráľom Škorpiónom a zdokonaľuje ho. Vie, že zavlažovanie je pre Egypt otázkou života a smrti. Bez neho by dary obetované Nílu boli zbytočné. Vytvorením silnej ústrednej vlády sa mohol pustiť do viacerých veľkých stavieb. Správcovia krajov sú poverení realizovať stavby podľa plánov vypracovaných kráľovskými majstrami. Na viacerých kľúčových miestach na Níle umiestnili „nílometre", ktoré umožňovali každý rok zaznamenávať, akú hladinu dosiahol Níl pri záplavách. Po vyhodnotení týchto pozorovaní bolo možné predpokladať, ako vhodne hospodáriť s vodou. Príliš rozsiahle alebo naopak slabé záplavy sa rovnali prírodnej a hospodárskej katastrofe, čiže bolo treba sa na ne vopred pripraviť. Kráľovské dokumenty medzi inými významnými udalosťami zaznamenávajú aj údaje o rozsahu záplav. V celom Egypte sa stavajú hrádze a kopú kanály, zasýpajú sa výmole a vyrovnávajú naplaveninové vŕšky. Ostrovčeky uprostred rieky sa obrábajú. Navyše, s výrazným zmyslom pre „ekológiu" sa uchovávajú početné oblasti mokradí na lov, rybolov a kvôli zachovaniu živočíšnych druhov považovaných za nevyhnutné. Nestačilo budovať, bolo treba aj neustále udržiavať kanály, upravovať zavlažovacie zdrže tak, aby úžitok z naplavenín bol maximálny. Hospodársky a duchovný život Egypta sa sústreďoval na stavby chrámov. Stavali ich remeselníci, ktorých Meni istotne pripravoval v štátnych školách. Suroviny nechýbali, či už išlo o kameň, drevo alebo kovy. V okolí Menneferu a vari aj v oblastiach púšte sa otvárali bane a kameňolomy. V období Meniho vlády stromy neboli vzácnosťou: palmy, vŕby, akácie, tamarišky, sykomory poskytovali dostatok dreva. Onedlho odchádzali prvé obchodné výpravy za cédrovým drevom do Libanonu a za cyprusovým do Sýrie. Medenej rudy bolo hojne a meď sa používala na výrobu zbraní a pracovných nástrojov. Bronz bude bežným materiálom až v Strednej ríši, a železo meteorického či iného pôvodu je veľmi vzácne.