Prekvapujúci je spôsob zobrazenia, odlišný od egyptského. Máme tu do činenia s typickým mezopotámskym dielom. Možno sa objavuje aj v koncepcii veľkých tehlových hrobiek prvej dynastie, v mýtoch o podivných zvieratách, ako bol napríklad bájny vták - gryf. Ako však dokázať reálny vplyv Mezopotámie na Egypt? Ak by sme sa aj mohli domnievať, že za kráľa Škorpióna naozaj existovali kontakty medzi civilizáciou Elamcov, Sumerov a Egyptom, predsa len nevieme dokázať existenciu spoločnej blízkovýchodnej kultúry, ktorá by predchádzala zrodu dvoch civilizácií, jednej ázijskej a druhej v údolí rieky Nílu. Nôž z Gebel el-Araku zostáva záhadným predmetom. Určite ide o rituálnu zbraň, ktorá bola uložená v svätyni ako pamiatka na súboj. Ak by sme vylúčili možnosť mezopotámskej invázie, potom je celkom možné, že umelci pochádzajúci z Prednej Ázie sa veľmi skoro usídlili v Egypte a vytvorili diela, ktorých krásnym príkladom je táto rukoväť noža. V tomto zmysle mohli čiastočne prispieť k formovaniu rodiaceho sa umeleckého povedomia Egypťanov a poskytnúť mu symbolické témy, ktoré faraónovi umelci pretavili do vlastnej reči. Človek - krotiteľ levov musel zaujať pozornosť ľudu, ktorý vo faraónovi videl hlavne zjednotiteľa Obidvoch krajín, panovníka s dvoma korunami a chránenca dvoch božstiev: bohyne supice a bohyne kobry.