MENI A VZNIK NÁRODA

Obdobie nazývané „preddynastické" sa končí. Odrazu významne vzrastá počet obývaných sídel. Krajina je v pohybe a mení sa. Nastal prílev cudzej populácie? Nevieme. Možno by sme mohli uvažovať o tom, že sa v Egypte usadili kočovníci z púštnych oblastí na východe a západe.
Došlo k zásadnej udalosti: k zjednoteniu oboch krajín - Horného a Dolného Egypta, pod vedením jedného muža. Rodí sa egyptský národ. O tomto rozhodujúcom fakte sa dozvedáme z dosky kráľa Narmera (Meni) objavenej v Hierakonpole (Nennisovet, Neninisut). Tento malý pomník, vysoký 63 cm, spája vlastne dve epochy. Tento objekt spôsobom zobrazovania patrí ešte do preddynastického obdobia, ale zobrazené scény už hovoria o existencii 1. dynastie. Doska zo zelenej bridlice je z oboch strán zdobená. Výjavy sú rozdelené do troch registrov nad sebou. Dve kravské hlavy v hornej časti symbolizujú bohyňu vesmíru Hathor, ktorej meno znamená „Horov príbytok". Hor je základné označenie faraóna, a tak kráľ zobrazený na tejto pamiatke je pod ochranou bohov i nebies. Správa o zjednotení obidvoch častí egyptského územia je jednoduchá a jasná: na lícnej strane má panovník bielu korunu Horného Egypta, zatiaľčo na rube má červenú korunu Dolného Egypta. Ide teda o prvého faraóna, ktorý vládol nad juhom aj nad severom. Doba egyptských dynastií vstupuje do dejín. Narmer, ktorého meno je napísané v trojuholníku medzi dvomi hlavami kráv, sa v hlavnej scéne na rube dosky chystá rozbiť hlavu porazenému nepriateľovi. Jeho vysoká, posvätne meravá postava s kyjom v ruke pôsobí vznešene, mocne a dôstojne. Má bradu, okolo bokov obradné rúcho - bedrovú suknicu a za pásom býčí chvost. Kráľ je bosý, za ním kráča hodnostár, ktorého postava dosahuje iba tretinu kráľovej výšky. Je poverený niesť kráľove sandále. V dávnych časoch boli totiž sandále prepychovým predmetom, ktorý nemá zašpiniť prach ciest. Umelec zdôraznil Narmerovo mocné svalstvo a jeho absolútny pokoj. Nijaká ukrutnosť, nijaké zverské násilie nie sú súčasťou rituálneho obradu, ktorý vykonáva prvý faraón. V skutočnosti v súlade s príkazmi bohov si len podrobil toho, kto sa staval na odpor harmónii sveta. Kráľa chránil božský sokol a dovolil mu zvíťaziť, aby Egypt mohol žiť v mieri. V hornom registri na rubovej strane dosky kráľ s červenou korunou na hlave kráča k bojovému poľu, kde sú do šíkov uložené telá sťatých a zviazaných nepriateľov. V strednom registri je trochu nezvyčajný výjav: dvaja bradatí muži pomocou lán držia dva zvery s dlhými, navzájom prepletenými obrovskými krkmi. Interpretácia anglického egyptológa Gardinera sa nám vidí výstižná: výjav pravdepodobne symbolizuje spojenie dvoch častí krajiny - severu a juhu. V dolnom registri mocný býk rúca ohradu s cimburím, obkolesujúcu mesto. Nepriateľ sa zvíja od bolesti pod kopytami zvieraťa. Je to nový symbol Narmera - víťaza, dosť silného na to, aby si podmanil územia, ktoré by sa mu postavili na odpor.

* * *

Ako dlho trvala preddynastická doba a kedy vládol kráľ Škorpión? To nevieme. Niektorí archeológovia hovoria dokonca o niekoľkých storočiach. Dnes sa prikláňame k doktríne krátkej chronologizácie. Hornung sa nazdáva, že Škorpión žil okolo roku 3000 pred n. I. a že 1. dynastia nastúpila okolo roku 2950 pred n. I. K tejto chronologickej nepresnosti sa pridružujú ďalšie neistoty. Predpokladalo sa, že budeme môcť stanoviť, že neskorá preddynastická doba, čiže obdobie tesne pred Menim, zahŕňa panovanie dvoch kráľov, teda Škorpióna a istého Kaa. Avšak niektoré tradície hovoria až o šesťdesiatich kráľoch z delty Nílu, o celej línii vládcov Horného Egypta siahajúcej až do roku 5500 pred n. I., ba hovoria dokonca, že v Egypte vládlo sedem kráľovien - a táto posledná legenda poslúžila ako základ hypotézy o akomsi pradávnom matriarcháte.
Ponúka sa takýto záver: pred Menim Egypt nebol zjednotený. Škorpión vládol len v Hornom Egypte. Veľkým problémom zostáva určiť, aké boli vzťahy medzi juhom a severom, čiže medzi Horným a Dolným Egyptom. Bridlicové dosky, ktoré sme už spomínali, hovoria o súbojoch medzi kmeňmi. Škorpión bol iste zo všetkých kmeňových vládcov najšikovnejší, schopný vytvoriť koalíciu, vďaka ktorej potom presadil svoju moc nad obyvateľstvom severu. Bola však delta Nílu zvrchovaným kráľovstvom? Odohrala sa skutočne medzi dvoma časťami krajiny veľká vojna, symbolizovaná zápasom medzi Sutechom, vládcom Horného Egypta, a Horom, vládcom Dolného Egypta? Možno o tom pochybovať. Niektorí egyptológovia naďalej používajú metódu Gréka Efora, podľa ktorej sú historické udalosti skryté v mytologických príbehoch, a opúšťajú racionálne úvahy v prospech teologického a symbolického myslenia. Historici náboženstiev, ako Mircea Eliade, Heinrich Zimmer, Jean Servier a iní však jasne dokázali, že mýtus je skutočným príbehom, hodnotou samou osebe, súčasťou civilizácie, ktorá sa podieľa na tvorbe dejín - a nie naopak. V preddynastickom období bola delta Nílu rozsiahlou močaristou rovinou. Samotné údolie Nílu ani zďaleka nepripomínalo jeho dnešný vzhľad. Bohatá vegetácia, okrajové oblasti ešte nezasiahnuté dezertifikáciou a močiare, miestami porovnateľné s deltou, ktoré tvoria zelenú, vodnatú krajinu. Po najstarších mestách v delte, ako boli Puto (Buto), Busiris a Sau (Sais) niet ani stopy. Kladieme si však otázku: a mohli vôbec zostať? Neboli to pôvodne posvätné, mimoriadne uctievané miesta, akési ostrovy v nekonečnom mori, ktoré vytvorila delta Nílu? Základným mýtom je pradávne víťazstvo Hora nad Sutechom. Neskôr, okolo roku 3200 pred n. I., to bolo naopak. Pán južnej oblasti pri Herakleopole ovládol sever. Mýtus sa akoby obrátil naruby, ale kľúčom k rozlúšteniu tohto protikladu je osoba faraóna. Od vzniku sveta až do jeho konca budú bratia Hor a Sutech nepriateľmi a budú proti sebe bojovať. Úlohou faraóna je byť tým tretím, ktorý zastaví boje, spojí obe časti krajiny a zjednotí ich. Ale po každý raz, keď umrie kráľ, Hor a Sutech znovu začnú bojovať, až kým na trón nenastúpi nový faraón. Z tohto pohľadu je zrejmé, že mýtus vôbec nepripomína historické udalosti, ktoré zostanú navždy neoveriteľné, ale že je nositeľom veľkej civilizačnej idey a prazákladom egyptskej moci. Pod Škorpiónovou ochranou sa oblasť močarísk a lesov postupne mení na obrábateľnú zem. Pravidelné záplavy sa začínajú využívať, ich voda prináša bohatstvo a práca ľudí úžasné nádeje. Vďaka zavlažovaniu sa z úrodnej naplaveniny vynára originálna civilizácia. Črtá sa aj ďalšia, rovnako významná revolúcia: rodí sa najdokonalejší jazyk, aký kedy človek vytvoril - hieroglyfy. Posvätný jazyk, ktorý je tiež tvorcom kultúry a civilizácie. Aj meno kráľa Škorpióna je napísané hieroglyfom. Z dosiek preddynastickej doby už možno vycítiť, že hieroglyfické písmo sa formuje, že myslenie ľudí čoraz rýchlejšie smeruje k dosiahnutiu originálnej výrazovej formy. Každý hieroglyf je súčasne umeleckým dielom, symbolom, znakom - ideogramom, nositeľom fonetických
a hláskových hodnôt. Niektoré znaky vytvárajú aj istý druh abecedy, podľa ktorej sa dodnes adepti egyptológie učia dešifrovať ich význam. Vznik hieroglyfického písma je neoddeliteľný od zjednotenia Egypta: ide o spoločný jazyk pre celú krajinu, slúžiaci na zaznamenávanie vôle bohov a kráľov, o jazyk s magickou silou.