0 čom nám rozpráva stéla o hladomore? Stojí tam, že Džosera trápil hlboký smútok. Sedí na svojom tróne, osamotený uprostred svojho paláca, trpí skutočnou beznádejou. Už sedem rokov pretrvávajú suchá. Níl sa nerozvodnil, nepriniesol do krajiny úrodné naplaveniny. Všetci sú chudobní a hladní. Sila opúšťa aj telá tých najmocnejších. Už ubúda dokonca aj sila potrebná na chôdzu. Deti plačú, skleslí starci sedia na zemi a čakajú na smrť. Aj dvorania trpia nedostatkom. Postupne sa zatvárajú chrámy. Služby bohom nie sú zabezpečené. Prečo toľké nešťastie? - pýta sa Džoser. Obracia sa na kňazov Imhotepovho kultu - syna boha Ptaha, najväčšieho spomedzi mudrcov. Čo sa deje? Prečo kľukatý Níl, hadiaci sa krajinou, neplní svoju úlohu? Kňazi v sále prehľadávajú archív Thovtovho chrámu v posvätnom meste Hermopolis. Odvíjajú zvitky svätých kníh a Džoserovi odovzdávajú získané vzácne informácie. Uprostred vody stojí významné mesto Abu (po grécky Elefantíné), sídlo boha Slnka - Rea, darcu života. Stéla hovorí, že „Níl poskakuje ako mládenec, keď oplodňuje ženu, a stáva sa mladým mužom s prudkým srdcom". Toto každoročné znovuzrodenie závisí od jedného boha, a tým je Chnum, muž s hlavou barana, ktorého obidva sandály ležia ako člny na vlnách Nílu. Keď ich Chnum nezdvihne, Níl sa nerozvodní, neomladne a údolie je odsúdené na suchá. Kráľ Džoser pochopí, že boh Chnum je rozhnevaný. Dá preto usporiadať očistné obrady a procesie na počesť boha Chnuma, obetuje mu chlieb, hydinu aj dobytok. Vo sne sa Džoserovi zjaví Chnum - ak ho kráľ bude aj naďalej ctiť, tak ako si zaslúži, potom zodvihne svoje sandály, uvoľní vody Nílu a opäť budú záplavy. Keď sa Džoser prebudil, vydal dekrét v prospech boha Chnuma. A stane sa zázrak: vďaka múdremu kráľovi a Imhotepovmu zásahu opäť vyrastú kvety, vráti sa hojnosť, hlad sa stratí, zem rozkvitne a radosť sa nasťahuje do sŕdc ľudí. Má tento príbeh aj historické jadro? Možné je, že skutočne uchováva spomienku na zvrchovanú vládu Džosera nad celou oblasťou prvého kataraktu a predovšetkým nad Núbiou. Džoser musel kvôli zmiereniu s Chnumom obetovať kraj medzi Asuánom a Takompsom (po grécky Dodékašén). Toto územie sa tešilo osobitnému postaveniu počas celej histórie Egypta a je možné, že toto výsadné postavenie získalo ešte za čias Džoserovho panovania. Stéla vyzdvihuje Džoserovu múdrosť a úctu k bohom. Jeho prvá reakcia zoči-voči jednej z najvážnejších pohrôm, akou je hladomor, nemala ekonomický, ale náboženský cieľ. Obrátil sa na najmúdrejších a najkompetentnejších kňazov, ale neprijal materiálne opatrenia, aby znovu nastolil poriadok a aby utíšil hnev božstva, ktoré zoslalo zlo na zem. Džoser bol zbožný, ale neutiekal sa k jalovej mystike. Svedčí o tom jeho veľké dielo patriace do oblasti architektúry. K výstavbe takého komplexu, akým je Sakkara, prizval geniálneho architekta Imhotepa.